Hviezdy

Hviezdy sú ohromné gule žeravých žiariacich plynov. Vlastnosti hviezdy, ako sú: farba, teplota, veľkosť a žiarivosť, sú všetky podmienené jej veľkosťou.

Vlastnosti hviezd sú veľmi rozdielne, pretože majú najrôznejšie hmotnosti.

Jednotlivé hviezdy menia v priebehu svojho vývoja svoje vlastnosti taktiež na záklede zmeny vnútorných procesov.

Dvojhviezdy

Viac než polovica všetkých hviezd existuje v skupinách po dvoch, alebo viac hviezdach, ktoré sa vzájomne držia gravitačným pôsobením.

Dvojhviezda je dvojica hviezd, obiehajúca okolo spoločného ťažiska. Často je jedna z týchto hviezd príliš slabá na to, aby mohla byť pozorovaná zo Zeme.

Že sa jedná o dvojhviezdu sa dá vtedy rozpoznať iba tak, že sa mení jasnosť videnej hviezdy ( druhá ju zatieni ak prechádza medzi ňou a Zemou ), alebo ak je pohyb viditeľnej hviezdy ovlyvňovaný gravitáciou druhej hviezdy ( hviezda sa pohybuje ako kyvadlo ).

Vznik hviezd

Hviezdy vznikajú hromadne vnútri obrovských oblakov plynov a prachov. Proces začne, keď sa v časti takého oblaku zvýši jeho hustota. Táto zmena hustoty môže byť napríklad spôsobená prechodom rázovej vlny po výbuchu supernovy
.

Pod vplyvom gravitácie sa oblasť z vyššou hustotou zmrští, následkom čoho sa zvýši jej hustota a teplota a nakoniec vznikne jedna alebo viac hviezd, v ktorých prebiehajú jadrové reakcie. Plyn a prach pôvodného oblaku mal teplotu niekoľko stupňov nad absolútnou nulou ( -273,1°C ). Po zmrštení do stredu hviezdy má táto látka teplotu aspoň 10 milónov stupňov celzia.

Hnedý trpazlík

Hnedý trpazlík je objekt , niekedy označovaný aj ako "nepodarená hviezda". Hmotnosti hnedých trpazlíkov sa pohybujú približne medzi 18 až 80 násobkom hmotnosti Jupitera. Podstatné je, že teplota v ich vnútri nie je dostatočne vysoká na zapálenie termojadrových reakcií. Sú teda prechodným štádiom medzi obrými planétami a trpaslíčimi hviezdami. Prvého hnedého trpaslíka objavili v roku 1995 a doteraz ich poznáme niekoľko desiatok.

V roku 2001 sa zistilo, že podobne ako pulzary, aj hnedý trpazlíci môžu vysielať do okolitého vesmíru elektromagnetické žiarenie. Kým však pri pulzaroch sa jedná o opakované kmity v priebehu desatiny, stotiny alebo tisíciny sekundy, u hnedých trpazlíkov sa vďaka ich pomalej rotácii jedná o opakovanie v priebehu 2 až 3 hodín.

Rádiové pulzy, ktoré vznikajú okolo hnedého trpazlíka, ako sa zdá, vznikajú (podobne ako u pulzarov) pôsobením magnetického poľa na elektróny a periódy rádiových pulzov zodpovedajú rotačnej perióde hnedého trpaslíka. Okolo jeho polárnych oblastí sa vytvárajú obrovské "polárne žiary", ktoré zodpovedajú za vznik tohto rádiového žiarenia.

Klasifikácia hviezd

Hviezdy sú klasifikované podľa svojich spektrálnych charakteristík. Spektrum hviezdy dostaneme rozkladom jej žiarenia do zložiek, ktoré ukazujú intenzitu žiarenia na rôznych vlnových dĺžkach. Zistíme tak teplotu hviezdy, jej farbu a chemické zloženie.

Existuje sedem hlavných spektrálnych tried označených písmenami abecedy. Každú z nich ďalej jemne delíme pomocou číslic 0 až 9.

Jasnosť hviezd

Jasnosť hvizdy závisí na intenzite jej žiarenia. Jasnosť vo viditeľnom spektre sa meria v magnitudách. Čím nižšie je číslo magnitudy ( aj záporné ) tým je hviezda jasnejšia.

Zdanlivá hviezdna veľkosť je mierou jasnosti vesmírneho objektu pozorovaného zo Zeme. Čím je objekt vdialenejší, o to slabší sa nám zdá.

Absolutná hviezdná veľkosť určuje jasnosť objektu pozorovaného zo štandartnej vzdialenosti 32,6 svetelného roka.

Termín jasnosť sa vzťahuje k energii, ktorú hviezda vyžaruje na určitej vlnovej dĺžke, alebo na všetkých vlnových dĺžkach ( vtedy ide o žiarivosť ).

Zdanlivé, alebo absolutné hviezdne veľkosti sú mierou ich jasnosti vo viditeľnom spektre vlnových dĺžok.

Jasnosť hviezdy je daná predovšetkým jej hmotnosťou a vývojovým štádiom. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je hustejšia a teplejšia a bude sa javiť omnoho jasnejšia ako hviezda menej hmotná avšak v rovnakom vývojovom štádiu.

. Čím nižšie je číslo magnitudy ( aj záporné ) tým je hviezda jasnejšia.

Zdanlivá hviezdna veľkosť je mierou jasnosti vesmírneho objektu pozorovaného zo Zeme. Čím je objekt vdialenejší, o to slabší sa nám zdá.

Absolutná hviezdná veľkosť určuje jasnosť objektu pozorovaného zo štandartnej vzdialenosti 32,6 svetelného roka.

Termín jasnosť sa vzťahuje k energii, ktorú hviezda vyžaruje na určitej vlnovej dĺžke, alebo na všetkých vlnových dĺžkach ( vtedy ide o žiarivosť ).

Zdanlivé, alebo absolutné hviezdne veľkosti sú mierou ich jasnosti vo viditeľnom spektre vlnových dĺžok.

Jasnosť hviezdy je daná predovšetkým jej hmotnosťou a vývojovým štádiom. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je hustejšia a teplejšia a bude sa javiť omnoho jasnejšia ako hviezda menej hmotná avšak v rovnakom vývojovom štádiu.

Farba hviezdy súvisí z jej povrchovou tepotou. Modré hviezdy majú najvyššiu teplotu, bele sú o niečo chladnejšie. Za nimi nasledujú žlté a oranžové a najchladnejšie zo všetkých sú červené hviezdy.

Modré hviezdy dosahujú teplotu až 50000°C, zatial čo červené len 2000°C.

Tzv. Hnedý trpaslíci nie sú v skutočnosti pravými hviezdami, ale skôr akýmisi nepodarkami. Rozohrejú sa a matne žiaria pri svojom gravitačnom zmršťovaní. Hnedý trpaslík obsahuje menej ako 8% Slnečnej hmoty.

Tento objem nestačí na to, aby gravitačné zmršťovanie spôsobilo jadrovú reakciu a rozsvietenie hnedého trpaslíka.

Preto, že Hnedý trpaslíci svietia tak matne, prvý z nich bol detekovaný až v roku 1995.

Hmotnosť hviezd

Hmotnosť hviezdy je mierou množstva látky, ktorú hviezda obsahuje. Hmotnoasť hviezd sa udáva v hmotnostiach Sĺnk ( Slnko má teda hmotnosť rovnú jednej ). Väčšina ostatných hviezd má hmotnosť medzi 0,08 až 60 hmotnoností Slnka, hoci niekoľko hviezd dosahuje až 120 hmotností Slnka.

Ak je jedna hviezda hmotnešia ako druhá, nemá nutne aj väčší priemer. Jej hmotnosť závisí na hustote látky ktorú obsahuje.

Porovnanie hmotností:
HLN=Hmota hviezdnej látky v náprstku; EH=Ekvivalent hmotnosti